Toto nebude cestopis ani klasická glosa. Bude to niečo ako „Vedeli ste, že…“ alebo možno „Zaujímavosti“., alebo „Drobnosti“ (to je preklad v Google pre anglické slovo trivia).
Možno si poviete, že niečo také nepotrebujete a že sa vám to nikdy nehodí. Ale čo ak sa vám náhodou stane, že sa budete prechádzať po uliciach letnej Bratislavy, alebo iného mesta, a zrazu vás zastaví človek s blonďavými kučeravými vlasmi a celým štábom a opýta sa vás: „Chcete hrať o milión eur v našej hre Čo viete o spolkových krajinách Rakúska?“ Pre také prípady píšem tento článok. No poďme už k veci.
Nepoďme ešte k veci. V tomto odseku chcem vysvetliť, ako som k tým drobnostiam prišiel. Nechcel som zverejňovať článok ešte počas toho, ako som pracoval vo východnom Švajčiarsku, úplne na hraniciach, asi by som mal pocit, že na to len upriamujem pozornosť. Zároveň chcem dať na známosť, že nebudem písať o tajomstvách oblasti, ktoré poznajú len domáci a Gastarbeiteri, ktorí tam žijú a poznajú všetky zákutia. Lebo ja som v tom špecifický – strávil som tam pol roka a nemám zážitky domáceho, ale zážitky turistu, ktorý tam proste bol dlhšie.
Plus na moju obranu – prácu som mal vo Švajčiarsku a býval som v Rakúsku. Primárny dôvod neboli náklady na bývanie, ako by každému logicky napadlo, ale hlavne fakt, že v Rakúsku som o ľuďom rozumel o pár percentuálnych bodov lepšie a že tam boli väčšie mestá s lepšou obslužnosťou. Fakt to bolo len o pár šupiek lacnejšie. Ale teraz už naozaj k veci.
Vorarlbergsko sa nachádza na západnom cípe Rakúska a je to najmenšia spolková krajina (ak nerátame Viedeň, ktorá ma tiež štatút spolkovej krajiny). Z toho vyplýva aj prezývka Ländle, v preklade krajinka. S tým súvisí aj to, že si z Vorarlbergska uťahuje zvyšok Rakúska, že je tam na tom svojom cípe také zakrpatené a niekedy, že až zaostalé. Neviem, či to je úplne priliehavé pre región, ktorý je zo západu ohraničený východným Švajčiarskom, zo severu Bavorskom, z východu Tirolskom a z juhu severným Talianskom. Je to teda jeden z najrozvinutejších a asi najkúpyschopnejších fliačikov zeme na planéte. Taký Dolnorakúšan má Slovensko a Maďarsko…
Názov Vorarlbergsko („Pred Arlbergom“) ma dlho miatol. Arlberg je kopec na kraji tirolských Álp, cez ktorý vedie aj priesmyk, ktorý bol v minulosti dlhodobo jedinou možnosťou, ako sa rozumne dostať z Bavorska do Tirolska a teda aj do zvyšku Rakúska. Ja som si dlhý čas myslel, že ak je niečo pred Arlbergom, tak to pred ním znamená z pohľadu Viedne. Ale ono nie, historicky bolo dôležitejšie, ako sa na to pozerajú páni z Nemecka. Mimochodom, dnes pod Arlbergom vedie najdlhší cestný tunel Rakúska.
Hlavné mesto spolkovej krajiny je Bregenz. Leží na Bodensee (Bodamské jazero), na ktorom sa dajú robiť mnohé aktivity a ktoré je celkovo súčasťou koloritu Vorarlbergska. Zaujímavosťou je pódium divadla na vode, objavilo sa aj v Jamesovi Bondovi, v Quantum of Solace! Inak sa dá vyviezť lanovkou na kopec Pfander, z ktorého sú vymakané výhľady.
Ja som dosť času strávil aj v meste Dornbirn, pri ktorom som istý čas býval. Je to taká kultúrno-hospodárska dvojička Bregenzu. Nachádza sa v ňom napríklad múzeum Rolls-Roycov a tiež je tam lanovka na kopec.
Takou mojou osobnou čerešničkou je dedinka Bildstein. Jej dominantou je barokový kostol. Týči sa na kopci a keď sa k nemu človek jednoducho vyvezie autom, má nádherný výhľad na jazero, hory a tri krajiny v absolútne pokojnej a komornej atmosfére.
Obyvatelia sú bezstarostní. Prečo by aj nie? Za tovar a služby si môžu pýtať takmer to, čo vo Švajčiarsku, majú jazero skoro ako more, a už aj horské strediská, ktoré síce nedosahujú veľkosti tých hlavných alpských, ale načo by im to aj bolo? Čo sa týka jazyka, samozrejme, nebudú hovoriť konvenčnou nemčinou, ani tou rakúskou. Budú proste hovoriť po vorarlbergsky. A isté rozdiely sú v tomto ešte aj v rámci tohto malého kúta. Keď som išiel behať z môjho prvého ubytovania, tak mi na moje „Hallo“ odpovedali ešte klasicky „Servus“. Viem, že Hallo je v tom rakúskom svete len málo použiteľné, ale tak som sa to proste naučil z tej červenej knižky Nemecky s úsmevom a prischlo mi to. Časom som si povedal, že budem aj ja servusovať, nech zapadnem. Aj to fungovalo. Až kým som sa nepresťahoval asi 20 kilometrov vedľa, bližšie k jazeru. Tam som na „Servus“ začal dostávať odpoveď „Hi“. Normálne štandardný pozdrav z asi Anglicky s úsmevom alebo čo.
Tak čo, dozvedeli ste sa niečo? Niečo zaujímavé? Zapamätali ste si to na test?