Keby som nemal frajerku, ktorú mám, tak by som v živote, naozaj nikdy v živote, tento film nevidel. Ak si mám položiť otázku, či by to vadilo alebo nie, tak by som sa k odpovedi prepracoval príliš rýchlo a nemal by som ani priestor písať o tom článok. Tak si ju radšej nepoložím a poanalyzujem si. Dopredu upozorňujem, že prezradím celý dej filmu. To preto, že je vytvorený skutočnými umelcami a skutočným umelcom predsa nevadí, ak si pár ľudí nepotrebuje pozrieť ich dielo, lebo si o ňom prečítali. Vyrobili ho nie pre masy, nie pre peniaze, ale preto, že chceli cenu na festivale.
Film vznikol v roku 2018 pod taktovkou Francúza Gaspara Noého. Pojednáva o skupine mladých tanečníkov, ktorí idú skúšať choreografiu na odľahlú chatu v surovej zime a zvrtne sa im párty. Konkrétne prijmú nechcene drogy. Veľmi zaujímavá premisa, ktorá bola aj dôvodom, prečo Janka kúpila lístky na online stream na Lumiéri, ktorý ešte pokračoval, aj keď kiná už boli otvorené. Stream na začiatku ukazoval 6 zábavychtivých pripojení. Keď pripustíme, že to pri kompe pozerajú viacerí, tak je to asi rovnaký počet, ako by sa našiel v malej sále kina.
Prvú scénu som premeškal. Bol to nejaký záber na telku, okolo ktorej boli naskladané knihy a na ktorej išli videá z konkurzu na miesta tých tanečníkov. Čo som zachytil nejakých troch, tak to boli mladé postavy, v etnickom zložení priemerného parížskej demografie (netvrdím, že to je zlé) a hovorili nám o ich dôvodoch na prihlásenie, radostiach, starostiach, snoch a… Neviem, čo hovorili, bol som v kuchyni akurát kvôli niečomu. Hlavný začiatok je už ale scéna tréningu vo veľkej hale na mieste deja. Ide o niekoľkominútovú jednozáberovku, ktorá pokračuje aj istú dobu po tanci. Je to pôsobivé nielen z filmárskeho hľadiska, ale hlavne z hereckého, lebo tanečné číslo je dynamické a náročné a pokračovať z neho priamo na miesta a do dialógov musela byť zaberačka. Ale zas režisér na to mal bandu dvadsaťročných faganov. Keby to skúšal so mnou, alebo neviem, s Marošom Kramárom, tak by mu jednozáberovka skončila po tridsiatich sekundách na kyslíkovej maske.
Potom sa z toho stala kravina. Keď DJ zahlásil, že sa teda začína párty a všetci sa rozpŕchli buď konverzovať, tancovať alebo popíjať punč, tak nezhasli svetlo. Normálne nechali všetko rozsvietené ako na operačnej sále. Akože chápem, že to asi bolo potrebné, aby sme videli, čo sa deje, ale teda ak ma chceli nejak prirodzene vtiahnuť do deja, tak okamžite zlyhali. Veď my sme si zhasínali už na detských diskotékach, aby nebolo až tak vidno, čo robíme a aby trošku opadla nervozita. Mne osobne to nepomohlo, ale to je jedno. Aj na tých najslušnejších tancovačkách sa vypína svetlo, aj na abstinentských plesoch, aj na kňazských seminároch (ok, tam možno aj treba)!
Dej pokračuje dialógmi. Kto koho trtkal, kto koho chce trtkať a kto koho chce ako trtkať. Už chápem, prečo nechali rozsvietené. Ešte jeden tanec pre zábavu a potom prišlo to, s čím trošku aj súvisí, prečo som premeškal úplný začiatok. Úvodné titulky. Neboli na úvod, ale po osemnástich minútach filmu. Veď jasné, aj ja dávam čaj do vody pol hodinu po tom, ako zovrela, lebo tým vyjadrujem svoje artistično. Ľuďom ale z nejakého dôvodu moje čaje nechutia, ktovie prečo. Ku tomu tie titulky vyzerali, akoby boli z japonskej videohry z deväťdesiatych rokov, taký ten druh, v ktorom po znamenitom prekladateľovi zostane veta „All your base are belong to us“.
Až tu niekde nám reálne začína zápletka. Tanečníci si začínajú všímať, že im je „divne“ a že sú asi pod vplyvom drog, ktoré ale vedome nezobrali. Prvé podozrenie padlo na babu, ktorá pripravovala punč (a ktorá tam mala aj malého syna – síce nechceného, ale neľutuje ho). Dav sa ju už hotoval zlynčovať, keď im láskavo pripomenula, že aj ona z punču pila. Forenzní znalci sa teda začali sústrediť na ďalšieho podozrivého, frajera jednej z báb, ktorý z nejakého dôvodu nechcel vôbec piť alkohol. Šup s ním von do snehu a zamknúť. Divákovi je jasné, že sa bude aj zomierať. Pri pozeraní som začal uvažovať, či existuje nejaká droga, ktorá z viacerých ľudí na jednom mieste po požití urobí agresívne zvieratá. O ničom takom som nepočul a bolo to zas niečo, čo ma sralo, že si to Noé dal len ako barličku, že je to len tak „akože“, že droga nemusí byť reálna a dôležitý je len dej. Lenže nedalo mi to a niečo som si o tom prečítal. On v nejakom rozhovore zadelil, že to malo byť LSD. Neviem, či tým chcel dokázať, že v živote LSD nemal a nepozná jeho účinky, ale teda takto účinky LSD nevyzerajú ani zďaleka. Ja som ho, našťastie, nikdy nemal a viem to. Už len z toho titulu, že svetom nechodia správy o každodenných acidových párty s obeťami na životoch, lebo z polovice účastníkov sa stali násilné hovadá. Film skôr pripomínal zombieapokalypsu, lebo nasledovala pasáž, kde sa zistilo, že ešte jedna baba nepila. To, že je tehotná, jej neverili a donútili ju dorezať sa a dobodať do brucha. Potom si banda zobrala na paškál (asi zo závisti) najväčšieho fešáka a dobila ho. To bol aj čas, kedy počet sledujúcich stream dosiahol číslo 3.
Ale pozeráme sa aj na osudy samostatných hrdinov, respektíve hrdinky, možno aj vedúcej súboru. Tá je síce nadrogovaná, ale relatívne schopná vnímať priebeh infekcie naokolo. Tak si ide pozrieť do zadnej časti objektu, kde sú izby, ako si brat znásilňuje sestru (pamätáte sa, ako jej frajera vyhodili do zimy? Jej brat to inicioval a prišlo mu to vhod), neskôr nájde tú babu, ktorá tam má dieťa plačúc pred transformátorovou miestnosťou, kam chlapca pre jeho bezpečnosť zavrela. Stratila kľúč. Ešte hádka dvoch lesieb, z ktorých jednej sa rozhoria vlasy a stane sa, čo sa má stať. Chlapec vyhodí poistky, pričom zomrie. Jediné šťastie je, že chalani priniesli aj magič na baterky, ktorý má rovnaký výkon, ako vysoké repráky pri dídžejovi. A zrazu môže byť aj tma. Babenku si odchytila tuším tá lesba, ktorej horeli vlasy, alebo tá druhá a zdá sa, že jej podľahne. Potom príde potvrdenie, že nepozeráme normálny film, ale nejaký o Nemŕtvych, lebo vedúcu zrazu začne obťažovať už spomínaný priam na smrť dobitý jebač. Nejak sa jej podarilo ho vymknúť z izby a potom chvíľu sledujeme jeho. Vracia sa na „parket“, kde sa odohráva snáď jediný vzájomne odsúhlasený pohlavný styk a inak krik a bordel. Kamera sa v tej tme a len kvázi infrasvetle otočí naruby a stále sa prelieva sem a tam, čím nám Gašparko teda asi akože navodzuje pocit, že aj my, diváci, sme pod vplyvom drog. Ach, ako rád by som bol. Možno by som v tom prípade vytočil gebulu a reálne videl obraz. Chalanisko nakoniec skončí na zemi, aj s hákovým krížom na čele, ktorý mu tam kamoši v bezvedomí nakreslili. Nečakám logiku od bandy sfetovaných černochov, ale teda radšej mu tam mohli dať slimáka s veternými mlynmi namiesto tykadiel alebo robotický vysávač, ktorý chcel povysávať vrch dúhy, ale akurát tam bol štvorcentimetrový prach dverí a je z toho nešťastný, ale nie hakáč preboha. To malo niekoho dojať? Párty končí tak, že k nemu niekto príde a úderom hlavy o podlahu ho dorazí.
V záverečných scénach prídu záchranné zložky, ktoré nájdu spúšť – vonku zmrznutého abstinenta, vnútri (asi) mŕtveho jebača, pri elektrike mŕtve decko, pred jeho dverami jeho matku s podrezanými žilami. Brat sa po zobudení snaží veľmi divným spôsobom upokojiť sestru, že ju akože znásilnil otec, alebo podobne. Vedúca je v posteli s lesbou a druhá lesba si v pohodičke jebe LSD do oka. Aha! Takže ona to bola! Ktovie prečo. Na úplnom konci sa váľa zakrvavená tehotná v snehu.
Takto, ja akceptujem filmy, ktoré sa ma snažia šokovať alebo ktoré chcú navodiť skľučujúcu atmosféru. Tento film sa o to nepochybne pokúšal. Ale nech to teda robia poriadne. Dá sa to dosiahnuť aj bez grafických a znechucujúcich scén, dá sa to neukázať, dá sa to urobiť podprahovo, vsugerujúco. Do tohto paškvilu som sa nijak nevedel vžiť, prostredie bolo neautentické, reakcia na drogu nereálna a silená, herecké výkony priemerné.
Ja viem, že páni filmári by sa škerili už len keby počuli, že som si dal tú námahu napísať o filme článok, aj keď negatívny (nie, nevadilo by, keby som ho nikdy nevidel). To je presne to, čo chceli – rozvíriť myšlienky a diskusiu. Ale čo tým vlastne chceli povedať? Že drogy sú zlé? No keby sa to aspoň dalo povedzme premietať na stredných školách, tak ok, ale pre tú skupinu je to neprístupné. Dospelí už o drogách vedia dosť a tých, ktorí už LSD reálne skúsili, to len úprimne rozosmeje. Čo treba uznať ako pozitívum sú kozy. Tie musí každý umelecký film mať a sú aj tu. Ak si to ale nepozriete, o nič neprídete.
A mimochodom, zdal sa vám článok taký rozháraný, s neuceleným tokom myšlienok nahádzaných na sebe? Ak áno, tak mi vyšiel môj zámer: navodiť sfetovanú atmosféru.