Recenzia Chľast

Severská kinematografia. Je to termín sám o sebe. Moje prvé zoznámenie sa s ňou bolo pravdepodobne ešte v mojom ranom veku, keď začali v telke dávať Emila z Lönnebergy. Potom to už išlo z kopca. Niekto v škole mi hovoril, že začal pozerať nejaký švédsky film po polnoci na STV 2 a ktorý sa začínal necenzurovanou scénou masturbujúceho chlapíka kdesi v kôlni. Tí, čo sa vyznajú vo filmoch, poznajú Larsa von Triera a vedia, prečo dvere na tomto oddelení psychiatrie nebudem ani otvárať. Celkovo sa do mojich uší o týchto filmoch dostávajú len informácie o ponurosti, inotajoch a prepnutosti. Preto som sa s pokojným svedomím chystal niečo písať na laptope pri Janke, ktorá sa rozhodla pustiť si online stream dánskeho filmu Chľast. A to napriek tomu, že názov je pútavý a u človeka mojej sorty môže spôsobiť, že si otvorí pivo a začne rozmýšľať, o čom to asi môže byť.
Začiatok ma od mojich predsudkov príliš nevzdialil. Tmavé depresívne zábery navodzovali atmosféru zúfalstva, ktoré prežíval hlavný protagonista – učiteľ na strednej škole. Žena s ním prakticky nekomunikuje, po otázke, či sa jej zdá nudný, si radšej sadne. V škole ho študenti ignorujú až do chvíle, kedy im môže pomôcť sťažovať sa naňho. Aspoň ako-tak mu funguje vzťah s dlhoročnými kamarátmi a kolegami, z ktorých jeden oslavuje narodeniny. Počas oslavy jeden spomenie nórskeho vedca, ktorý je presvedčený, že pre ľudí by už od narodenia malo byť prirodzené mať pol promile alkoholu v krvi. To zaujalo hlavného hrdinu… A aj mňa.
Plán bol jednoduchý a nemal žiadne slabé miesto – učiteľ sa na školskom hajzli nalogá vodky a stane sa vtipným a inšpiratívnym pedagógom, pozorným manželom a otcom a celkovo šťastnejším človekom. A darí sa to. Keď sa to dozvedia jeho kamoši, rozhodnú sa pridať sa a urobiť z toho oficiálny vedecký experiment, ktorý by overil nórsku teóriu.
A je to fakt sranda a nevídaný úspech. Grázli hltajú príbehy o dejateľoch druhej svetovej vojny, doteraz nezosynchronizovaný spevácky zbor zas vie zaspievať dánske národné piesne tak, že by vybudil do svetovej vojny tretej. Utiahnutý chlapec v okuliaroch, s ktorým nikto nechce hrať futbal, dá nádherný gól. Všetko to vedie ku zmene parametrov experimentu, teda ku zvýšeniu hladiny alkoholu a pozorovaniu výsledkov. Čo by sa len mohlo pokaziť?
Tak, tu obyčajný fádny opis deja ukončím a nechám čitateľov dopozerať ho samých. Lebo ja viem, že recenzie by nemali len opisovať, čo sa vo filme minútu po minúte deje, ako to robím ja vo svojich článkoch. Mal by som riešiť, ako sa kameraman pohral so zábermi, rozobrať, či je režisér na, alebo za zenitom svojej tvorby a či krásne a dôkladne skomponoval celok. Z toho by si potom čitatelia urobiť obrázok a rozhodnúť sa, či sa im to oplatí vidieť. Ale to ja neviem, nie som expert.
Ešte to celé zhoršujem tým, že konkrétne tento film nie je jednoduché zohnať, či už legálne, alebo nelegálne, a teda, načo to tu píšem? Skúsim to vyriešiť tak, že budem písať o filmoch, ktoré sú viac-menej aktuálne v nejakých distribúciách.
Odbočil som… Chľast ma prekvapil, príjemne. Celkom sme sa s Jankou nasmiali, udržal pozornosť, neudialo sa v ňom nič choré na hlavu a toto sú v mojom ponímaní extrémne pozitívne body. Dokonca som ho označil za jeden z najlepších filmov, aké som v roku 2020 videl a to Janku prekvapilo riadne. Mimoriadne vydarený je aj soundtrack. Škoda, že sa toho nedožili tie dánske norky.