Druhý týždeň našich líbánok sme strávili v Los Angeles. Veľa ľudí, čo išlo tento notoricky známy trip po západe USA, nám vravelo, že je škoda zostávať týždeň v L.A. na úkor iných vecí. Nám, milovníkom filmov a pop kultúry ako takej, bol týždeň málo.
Začali sme veľkolepo na festivale Ohana, ktorý sa koná asi hodinu od L.A. v plážovom meste Dana Point. Založil ho pred ôsmimi rokmi Eddie Vedder z Pearl Jam, ktorý je aj nadšený surfer a práve na tomto mieste sa za mlada naučil surfovať. Každý rok tam dotiahne veľké mená ako Red Hot Chili Peppers, Sting, Kings of Leon, vždy tam hrá aj on sám alebo s Pearl Jamom. Festival je priamo na pláži a aj počas neho sú tam surferi, čo dotvára super atmošku. Okrem toho je tam street food od výmyslu sveta, pivo, víno, koktejly, galéria s obrazmi a fotkami slávnych hudobníkov, storytelling a NGO, ktoré sa venujú ekológii, najmä ochrane oceánov. A, samozrejme, hudba. Sú tam 2 stage bezprostredne vedľa seba a akonáhle skončí kapela na jednom, začína hrať ďalšia na druhom, takže tam nie je ani sekundu ticho. Vrcholom programu bol večerný koncert Alanis Morissette a Pearl Jam. Celé to má takú komornú až rodinnú atmosféru, je to veľmi maličké. Eddie tam mal aj svoju mamu a dcéru, s ktorou si na konci aj zahral. Potom som sa dočítala, že tá pieseň bola cover Taylor Swift The Best Day- o tom, ako má dcéra rada svojho otca.
Potom sme si niekoľko dní užívali samotné Los Angeles. Pišta neodolal a aj tam si išiel zalietať, aj keď zatiaľ mohol len s inštruktorom. Leteli nad pobrežím aj horami okolo mesta a vraj to bola úplná pecka. Jednou z vecí, ktoré sme chceli určite zažiť, bolo ísť do kina a z toho sa vykľula celkom náročná úloha. Tých kín je tam totiž tak neuveriteľne veľa, že sme si nevedeli vybrať. Môžete tam ísť prakticky na akýkoľvek film v akomkoľvek čase. Okrem kín, kde premietajú nové filmy, je tam veľa takých, ktoré hrajú staré klasiky, Tarantino tam má svoje kino, kde premieta svoje obľúbené béčkové horory zo 70.-80. rokov, sú tam kiná, kde hrajú dopoludnia a zároveň sa tam podáva brunch, alebo večerné kiná s večerou. Nakoniec sme sa rozhodli podľa času a dostupnosti a išli sme do „obyčajného“ kina na Jokera. Keď sme boli kupovať lístky, sme tam práve vymákli aj premiéru nejakého filmu Average Joe. Bol tam červený koberec, ľudia vo večerných róbach, aj novinári. Asi je to v tom Hollywoode bežné. Čas, keď sme čakali na kino, sme využili veľmi netradične – Pišta sa išiel dať ostrihať. Kúsok od Hollywood Boulvard už nič nepripomína lesk Hollywoodu, sú tam uličky so špinou a neporiadkom a práve tam sme objavili pánske kaderníctvo s názvom Handsome Devil. Na ručnej píle tam mali napísané CASH ONLY. Bol to zvláštny pocit, ale dopadlo to dobre. Nikto nás neokradol ani nezavraždil a Pišta má hollywoodsky účes.
Išli sme si pozrieť aj Dolby Theatre, kde sa udeľujú Oscary, čo bola veľmi milá prehliadka a dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí. Tá sála je v podstate súčasťou obchodného centra, kde sa len na pár dní, keď je tam natiahnutý červený koberec, zavrú obchody a odoberú sa z nich nápisy, aby firmy nemali celosvetovú reklamu zadarmo. Platia tam extrémne prísne bezpečnostné pravidlá a dnu vás pustia len s pozvánkou a dokladom totožnosti. Hugh Jackman vraj raz nemal ID a musel po neho poslať nejakého asistenta, inak by sa nedostal dnu. A to v roku, keď Oscary uvádzal. Výhercovia Oscarov zároveň podpisujú zmluvu, že sošku nemôžu nikdy vydražiť ani predať. A vraj naozaj nikto netuší, kto toho Oscara nakoniec získa. Vedia to len dvaja ľudia na svete: notári, ktorí vyhodnocujú hlasovanie. Oscary musia skončiť do polnoci a potom do 10 ráno musí byť sprataný červený koberec, značky na obchodoch musia byť späť a centrum funguje ďalej. Aj s rôznymi pouličnými predajcami, či bezdomovcami. Takéto pominuteľné je to hollywoodske pozlátko.
Veľmi sa nám páčilo aj Griffith Observatory, tá slávna hvezdáreň z mnohých hollywoodskych filmov. Samotné planetárium vnútri je veľmi zaujímavé s interaktívnou výstavou a nespočetným množstvom informácií. Išli sme aj na premietanie, ktoré bolo ako z hollywoodskeho veľkofilmu. Naozaj sme sa cítili, akoby sme cestovali po vesmíre. Mne sa chvíľu aj hlava točila. A pekné je to aj vonku pri tom observatóriu. My sme tam boli až do západu slnka, vtedy sa tam začnú združovať ľudia, chodia tam páriky, rodiny s deťmi, skupiny kamošov na piknik a pozorovať západ, ktorý je odtiaľ veľmi pekný. Hoci v tom svetelnom smogu nebolo po zotmení vidieť veľa hviezd, bolo to tam veľmi romantické a hovorili sme si, že tam by sme chodili na rande, keby sme žili v L.A.
Išli sme pozrieť aj filmové štúdia, vybrali sme si Warner Bros. Tiež nám tam ukázali, aké je to nakrúcanie v Hollywoode o trikoch. Sú tam ulice, ktoré sa môžu zmeniť na akékoľvek mesto na svete, je tam jeden hotel, ktorý sa použil už v nespočetnom množstvo filmov, len sa vymenili nápisy, jedna súdna budova, ktorá tiež slúžila ako niekoľko súdnych budov v rôznych filmoch. Asi aj v Jokerovi, na ktorom sme boli. Pekný zážitok sme mali zo štúdií, kde sa natáčali Priatelia a Big Bang Theory. Aj keď ani tie neboli úplne originálne, ale len znovu postavené pre turistov, ale aspoň to pôsobilo dôveryhodne.
Tak, ako som ja mala svoj Ohana Fest, mal Pišta v L.A. Comic Con, na ktorý sa veľmi tešil. A musím povedať, že aj mňa to milo prekvapilo. Páčilo sa mi, koľko ľudí tým žije, dali si masky všetkých možných postáv, väčšinou komiksových, ale boli tam aj romantické princezné, či halloweenske strašidlá. Boli tam desaťtisíce ľudí v kostýmoch, čo bolo pre mňa fascinujúce. A zažili sme tam aj rozhovor s hercami z pôvodného Adams Family. To bolo sčasti aj smutné, pretože strýko Fester a Lurch sú už veľmi staručkí a už veľa krát ani nepočuli otázku, a keď hej, tak odpovedali mimo mikrofónu a nebolo im rozumieť. Po nich prišla hviezda dňa – Ewan McGregor, tak sme zažili aj jeho celkom zblízka. A on bol skvelý, bol taký „normálny“. Vedel si aj zo seba robiť srandu, nepôsobil arogantne ani afektovane (mne ten americký afekt tak lezie na nervy), so záujmom odpovedal na všetky otázky. Odteraz ho mám ešte radšej.
Inak sme si tu žili ako domáci, jeden večer sme si na ubytku spravili pukance a pustili sme si Griswoldovcov- Prázdniny v Amerike, nech sa inšpirujeme. Už sme sa adaptovali na časové pásmo, takže zvládame chodiť aj večer von (prvý týždeň som ja zaspávala o 19:00). Boli sme aj na stand upe v nejakom slávnom comedy clube. Ja som to nepoznala, ale stále tam hovorili, že world famous a vystupovali tam aj Robin Williams, Eddy Murphy, Chris Rock, tak asi to je teda slávne. My sme nemali na pódiu nikoho známeho, ale veľmi dobre sme sa zabavili. Pišta má na ubytku svoj Star Trek kanál, takže všetko je v poriadku a mierime do Arizony.
