Na úvod by som rád poznamenal, že tento plog nepíšem pod žiadnym nátlakom a že tento web, blogová platforma, plog, volajte to ako chcete, by nevznikla bez mojej podpory a pozitívneho vajbu, ktorý zo mňa vyžaruje. Ale o mojej čistodušnosti si napíšeme asi niekedy inokedy.
Skôr, ako začnem hejtovať všetkých dezolátov, mozgových atlétov, politikov a podobne, čo je vlastne presný opak toho, čím by Piškót chcel byť, skúsim písať o niečom, čo vám snáď pomôže vymaniť sa na chvíľu z dnešnej fejsbukovej reality show. To, ako veľmi Piškót do tohto hovna namočím, to sa ešte uvidí. V každom prípade sa budem vždy snažiť pridať aj trochu pudingu. Inými slovami písať nestručne a odveci.
Covidová pandémia akisto zasiahla každého z nás a každého tak trochu inak. Podobne ako samotné príznaky tejto choroby. Niekto stratí čuch, niekto chuť, niekto si to doslova odserie a niekto sa zadýcha ako parná lokomotíva, keď vyšlape dve poschodia do kanclu, hneď po dofajčení dvoch cigariet. Áno, to posledné som ja. Ešte som síce covid nemal, ale vždy, keď vyjdem tie schody, mám chuť sa ísť dať otestovať. Pokým si však nespestruješ dni fetovaním kyslíku na Kramároch, musíš zvádzať ten najväčší životný boj, a to ten sám so sebou.
Už dlhšie s nadsázkou tvrdím, že pandémiou najzasiahnutejšou skupinou ľudí, sú single ľudia v strednom veku. Neviem, aká je definícia stredného veku, tak to skúsim konkretizovať na povedzme 30-40. Toto by som vás nechal asi rozpolemizovať v komentoch, ale keďže tento nástroj ešte nie je funkčný, tak to skorigujem na ľudí blížiacich sa ku, respektíve zasiahnutých, krízou stredného veku. Čiže ešte si príliš mladý na to, aby si sedel doma, hladkal čivavu a pozeral na STV Päť proti piatim, ale zas príliš starý na to, aby si sa uspokojil so štrnganím si cez skajp alebo hraním online hier. A príliš starý na to používať RTVS. Uvedomujem si však, ako je dôležité pre človeka naučiť sa vydržať sám so sebou, i keď žijeme dobu, keď si asi aj ten najväčší introvert doma honí, predstavujúc si svoju účasť na skupinovom sexe.
Priznám sa, že som doposiaľ nemal podobnú skúsenosť. Nemyslím teraz sexuálne uspokojenie v rámci skupiny. To som mal už vo viacerých kolektívoch. Niektorí si to dokonca ani nevšimli. Chcem povedať, že pandémia nám nastavila zrkadlo na tisíce rôznych spôsobov a jedným z nich je aj to, ako sme schopní nájsť v sebe motív prežitia, ktorý nás dokáže naplniť aj bez každodenného skrývania sa v dave sociálnych kontaktov. Áno, správne, alkohol je cesta. Nikdy som si nemyslel, že sa dokážem zabaviť tak sám so sebou a ešte si aj dobre zatancovať. Asi musím byť fakt dobrý spoločník i keď o čosi horší sused.
Nie, samozrejme, alkohol nie je cesta. Chce to niečo tvrdšie, menej povrchné. Niečo, čo ťa fakt dostane.
A tak som dal na radu dobrého kamaráta a kúpil som si hudobný nástroj. Vždy som miloval hudbu, to je o mne asi verejne známe, ale začať obetovávať svoj čas venovaniu sa nejakej tvorbe zvukov v tomto pokročilom veku a popri všetkých tých sociálnych kontaktoch bolo, ako keby som sa mal vzdať svojej najväčšej drogy a dať si sám zaracha. Ako keby som ho už nemal v práci. No a tak sa to stalo. Nechýbalo veľa a môj život bol v troskách. Každý deň do 5tej rána hore, víkendy nevynímajúc. Do práce som spravidla meškal a ledva sa udržal v bdelom stave. Viečka spadnuté na lícach ako prsia suseda, ktorého stretávam vo výťahu. Slová kolegov zneli tak zvláštne, pomaly a hrozne rozostrene. S každou ďalšou vypitou kávou som sa nedokázal sústrediť na nič iné, ako na myšlienku byť už konečne doma. Doma so svojou novou drogou. V jednu z mojich dlhých nocí, poťahujúc si na balkóne z cigarety, so snahou napumpovať telo ešte nejakým nikotínom, aby som nepodľahol spánku, mi to všetko docvaklo. Som závislý. V duchu sa síce každý deň modlím, nech už nemusím tráviť večery medzi štyrmi stenami a môžem vystavovať moju žiarivú auru na všetkých okolo ako predtým, za čias predpandemických. Som však rád, že som našiel po dlhých rokoch niečo, pri čom na hodiny zabudnem na to, že mi niekde leží blikajúci mobilný telefón. Medzičasom som dokázal upraviť dávkovanie na pomerne kompatibilné s mojím ostatným životom, ale stále to nemám úplne pod kontrolou. Zostáva len dúfať, že aj napriek začiatočníckej kvalite, bude môj nový heroín šlapať ešte veľmi dlho.